A takisto, ako aj minulý pondelok, aj dnes začnem tenisom. Vo finále Davis Cupu sa nám stretlo Srbsko a Česko. Ako inak, fandila som Srbom, nielen preto, že Nole je super chlap, hráč,humorný (i keď toľko krát hodil tú raketu po zem, že som to už brala ako úplnú samozrejmosť) ale aj preto, že nejako stále (hh smejem sa na tom že som použila slovo stále, veď ja až tak dlho nie som na svete, aby som si to uvedomovala) cítim takú rivalitu medzi nami, a popravde keby hrali Češi čo ja viem aj s nejakými Pakistáncami, budem fandiť súperom, i keď, na druhej strane, keby hrali USA s Českom, už by som bola asi aj nerozhodná, lebo Juesejákov športovcov (podotýkam športovcov!!!! muzika je úplne o inom v tomto!!!) tiež nemám veľmi v láske. Ale uvedomujem si, že Čechov neznášam viac, takže by som kričala Shiiiiit keby vyhrávali Češi. Touto cestou by som chcela pozdraviť Androša, popriať všetko dobré, síce najbližšie si súťažne zahrá až v januári, ale aj tak mu prajem, nech mu konečne niečo vyjde, po toľkých prehrách. Verím, že je to lahoda pre dušu. Pripájam aj obrázok, ktorý vystihuje charakter týchto krajín, Srbska a Česka.
Ohľadom futbalu, nepozerala som ho, len som ho nadiaľku z izby počúvala a výkriky komentátora, že naši hráči dali gól ma naozaj potešili :))
Na hádzanej som o5 nebola, lebo sme boli v divadle na balet -_- Ale v stredu už pôjdem :) (Dominik si asi naschvál zakryl tvár rukou)
K hokeju nemám nič, len Tomáš Mikúš sa v rozhovore vyjadril, že by porazili Astanu, len už nestihli zareagovať na súperov. No mi povedzte, že kto by si priznal, že na to proste nemááá???
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára